Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

15. októbra 2016

Dobrý deň, nedávno som dovŕšila 18 rokov, rodičia sú rozvedení, bývam u matky a otec platí výživné. Som študentka, vlastný príjem nemám, iba príležitostne chodím na brigády. Zaujímalo by ma, či po dovŕšení plnoletosti mám stále nárok na výživné od otca. Tiež by som chcela vedieť čo všetko sa berie do úvahy pri stanovení výšky výživného. Ďakujem, Erika.Vážená čitateľka,podľa zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonnou povinnosťou, ktorá sa vzťahuje na oboch rodičov v rámci ich rodičovských práv a povinností a trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. To znamená, že povinnosť rodičov poskytovať výživné dieťaťu nezávisí od dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, ale od jeho schopnosti samostatne sa živiť a uspokojovať svoje životné potreby. V tejto súvislosti upozorňujeme, že po dosiahnutí plnoletosti podáva návrh na určenie výživného na súd samotné dieťa. Pokiaľ ste dovŕšili plnoletosť, avšak nie ste schopná zabezpečiť si základné životné potreby ako bývanie, stravu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, a pod., rodičia majú zo zákona povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Vyživovacia povinnosť rovnako nezaniká automaticky ukončením prípravy na povolanie dieťaťa, ale až v dobe, kedy je dieťa schopné zadovážiť si prostriedky na obživu (napr. nastúpi do zamestnania a má príjem). Z uvedeného vyplýva, že sa vyživovacia povinnosť rodičov k deťom posudzuje individuálne v každom prípade, vzhľadom na schopnosť dieťaťa sa samé živiť. Rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti spravidla zabezpečuje vyživovaciu povinnosť vecnými plneniami (poskytnutie stravy, zdravotníckych potrieb, bývania), pričom druhý rodič je zväčša zaviazaný na peňažné plnenia – platenie výživného.Výška výživného vo všeobecnosti závisí od odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj od schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, ktoré súd individuálne skúma v každom prípade. Zákon o rodine zakotvuje zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výška výživného sa preto nestanovuje iba s prihliadnutím na mesačný príjem rodiča plynúci zo závislej činnosti, podliehajúcej dani z príjmu, ale súd skúma celkové majetkové pomery povinného (t.j. finančné prostriedky na účtoch v bankách, vlastníctvo nehnuteľností, hnuteľných vecí, cenností, a pod.). Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu je sám povinný uvedené príjmy preukázať. Ak si danú povinnosť rodič nesplní, zo zákona platí domnienka, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Uvedené slúži najmä pre prípady, kedy sa rodič snaží znížiť/ zamlčať príjmy alebo súdu účelovo predkladá daňové priznania s minimálnym ziskom, resp. so stratou, a to s cieľom určenia čo najnižšej sumy výživného. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Zákon stanovuje minimálny rozsah výživného, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime.Pre zhrnutie uvádzame, že posúdenie nároku na výživné, ako aj jeho výšky závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom súd prihliada najmä na schopnosť dieťaťa samé sa živiť, jeho odôvodnené potreby, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov.Elektronické schránky už majú aktivované aj fyzické osoby. Pozrite si vo video-školení prehľad k elektronickRodinné právo a riešenie výživného vyžaduje právnu pomoc. Radi Vám pomôžeme.

Späť na články

Tagy

Súvisiace články